Zmierňovanie chudoby nie je to isté ako vytváranie prosperity. Kto to pochopí, je na dobrej ceste k porozumeniu, čo reálne prospieva životnej úrovni v komunite i krajine.
Viete, čo majú spoločné MicroEnsure, Tolaram a Celtel?
Všetko sú to lukratívne podniky v Afrike, ktoré v priebehu relatívne krátkej doby vytiahli státisíce ľudí z chudoby. A inovátori-vizionári stojaci za týmito spoločnosťami videli príležitosť tam, kde iní videli iba chudobu.
Aspoň takto to vidia autori novej knihy „Paradox prosperity: Ako môžu inovácie pozdvihnúť národy z chudoby “, ktorá sa po štyroch rokoch od vydania v zahraničí dostáva aj do slovenského predaja v slovenskom preklade vďaka vydavateľstvu Nadácia United Philanthropy.
Autori knihy, renomovaný profesor Harvard Business School Clayton M. Christensen (1952-2020), spolu so spoluautormi Efosa Ojomo a Karen Dillon, obaja výskumníci z Clayton Christensen Institute for Disruptive Innovation, tvrdia, že desaťročia trvajúce boje proti globálnej chudobe neboli úspešné, pretože kompetentní ľudia s dobrými úmyslami sa riadia v skutočnosti celkom nefunkčným vzorcom: „Identifikujte oblasti, ktoré potrebujú pomoc, zaplavte ich zdrojmi a dúfajte, že časom zaznamenajú zmenu.“
Takto však realita nefunguje a ako dokazujú Christensen, Ojomo a Dillon priam vedeckými metódami, kľúčovým dielikom v stavebnici zvyšovania životnej úrovne je, paradoxne, jej využitie v prospech biznisu. Na prvé prečítanie to znie skoro hrozivo, lenže hlbší vhľad do problematiky – do knihy – odhaľuje neintuitívne, no účinné princípy.
Od 60. rokov minulého storočia bohaté štáty spoločne minuli viac ako 4,3 bilióna amerických dolárov na pomoc niektorým z najchudobnejších krajín sveta. Kniha tvrdí, že tieto intervencie zhora nadol nepriniesli skutočné výsledky a v skutočnosti sú mnohé krajiny dnes skutočne chudobnejšie ako v 60. rokoch. Podľa Svetovej banky takmer 656 miliónov ľudí stále žilo v extrémnej chudobe v roku 2022, pričom očakáva, že v dôsledku vojny na Ukrajine pribudne ďalších 75 až 90 miliónov ľudí.
Dôvodom je podľa autorov knihy to, že „zmierňovanie chudoby nie je to isté ako vytváranie prosperity“ a že medzinárodné spoločenstvo musí inak premýšľať o tom, ako pristupuje k rozvoju.
Návod ako na to
Pri čítaní „Paradoxu prosperity“ má človek pocit, že ak by chudobné krajiny začali iba inovovať, nielenže by vybudovali veľké lukratívne korporácie, ale vybudovali by svoje krajiny rovnakým spôsobom, akým sa napríklad pretransformovala Južná Kórea.
Téza knihy je značne sugestívna, ale v dobrom zmysle slova. Uvádza nespočetné množstvo príkladov klasických zlyhaní medzinárodnej pomoci zhora nadol – mimovládne organizácie, ktoré stavajú studne v chudobných dedinách v Afrike, len aby sa pokazilo čerpadlo, alebo potravinovú pomoc, ktorá nakoniec vyradila miestnych farmárov z podnikania.
Existuje tiež veľa príkladov „inovácií, ktoré vytvárajú trh“, najmä v Afrike, ktoré priniesli značné bohatstvo. Pokojne sa preto kniha Paradox prosperity môže čítať ako príručka pre nadnárodné korporácie o tom, ako „preniknúť“ na nové a rozvíjajúce sa trhy.
Instantné rezance aj poistenia tam, kde o rezance a poistenia záujem nikdy nebol
O firme Tolaram jej instantných rezancoch, ktoré priaznivo ovplyvnili celú Nigériu, sme písali minulý týždeň. Kniha Paradox prosperity ponúka takýchto príkladov hneď niekoľko, ďalšou je aj MicroEnsure.
Keď Richard Leftley začal svojim kolegom z poisťovníctva rozprávať o svojom nápade na nový typ podnikania, smiali sa mu, pretože hovoril o tom, že pôjde do Zambie a bude predávať poistenie ľuďom s HIV. Ľudia si mysleli, že snáď stratil rozum a schopnosť analyzovať. Ale to je to, čo odlišuje inovátorov tvoriacich trh – schopnosť vidieť príležitosti tam, kde ostatní nič nevidia. Alebo ešte horšie, iba prekážky.
Spoločnosť MicroEnsure bola v posledných rokoch štyrikrát ocenená cenou Financial Times/IFC Transformational Business Award a už teraz je zisková na 80 percentách trhov, na ktoré vstúpila. Viac ako 85 percent zákazníkov MicroEnsure si nikdy nezakúpilo poistný produkt, kým MicroEnsure neprišiel na scénu.
Hľadať inovácie a nielen kopírovať iné krajiny je to, čo môžu vládne špičky ponúkať svojim obyvateľom a získavať tak jedinečnosť, ktorá smeruje k trvalej prosperite.
Neexistuje univerzálny návod, čo robiť a ako to robiť. Každá krajina, každá časť sveta má svoje špecifiká a každý sa týmto špecifikám prispôsobuje. Avšak v knihe sú uvedené účinné vzorce úspechu.
Spomeňme napríklad projekt s výrobou rezancov v Afrike, kde vznikol jeden z najväčších podnikov Afriky aj bez príležitostí vyplývajúcich z historických reálií. Alebo telekomunikačnú službu zameranú na najchudobnejšie časti Afriky a následne vznik jedného z najväčších operátorov Afriky. Nič nie je nemožné ani napriek tomu, že na začiatku tomu nikto nedával veľkú šancu.
Najsvetlejším príkladom inovácie je automobilový priemysel a výroba prvého masovo vyrábaného vozidla Ford Model T.
Automobilka Ford obsadila v roku 1921 60% podielu na trhu s automobilmi v USA. Avšak inovácia, ktorá nemala následne koncept „udržiavacej inovácie“, čo sa týka ponuky automobilov v rôznej farebnosti a variácií ponúk rôznych modelov, mala za následok prepad jej postavenia. A už v roku 1936 bola spoločnosť tretia v poradí za General Motors, ktorá ponúkala zákazníkom rôzne farebné kombinácie a službu financovania nákupu a vďaka tomu získala až 43% podielu na trhu v USA. Spoločnosť Chrysler poskočila na 25% trhový podiel. Výsledkom prvotnej inovatívnosti získala spoločnosť Ford výnimočné postavenie, nakoľko stála za masovou výrobou a rozvojom automobilového priemyslu. Avšak neskôr neustála inováciu v jej ďalšom vývoji a ponúkala rovnaké služby, rovnaký výrobok a strácala časť trhu v prospech svojej konkurencie. Preto vždy hľadajme za všetkým inováciu, či už udržateľnú, efektívnu alebo inováciu vytvárajúcu nové trhy a trhové podmienky.Zamyslime sa, ktoré sú takéto spoločnosti a skúsme sa aj my k nim zaradiť, príklady poznáme všetci:
-
Fekolin -Pierre Baguette
-
ESET – antivírusový a bezpečnostný softvér
-
Pixel Federation – digitálne hry
-
Gevorkyan – metalurgia
-
a mnohé ďalšie.
Leftley a jeho kolegovia nám ukázali, čo je možné. Inovácie, ktoré vytvárajú trh, si vyžadujú, aby sme svet vnímali inak.
Nie sú to názory, ale fakty
Vzhľadom na neustále sa zväčšujúcu nerovnosť príjmov na celom svete a z toho vyplývajúce sociálne a politické otrasy by sme možno mali byť trochu opatrnejší pri vkladaní toľkej viery do korporácií ako záchrancov juhu.
Zdá sa však, že sebadôvera autorov je natoľko veľká, pretože ich tvrdenia sú v skutočnosti zisteniami, ku ktorým dospeli dôslednými vedeckými metódami.
Čo o knihe povedali osobnosti slovenského biznisu
