Štúdium na škole tvorí značnú a neoddeliteľnú súčasť moderného človeka. Takmer tretinu života strávime vzdelávaním v inštitúciách zameraných či už všeobecne, ako sú základné školy a gymnáziá, alebo profesne a odborne tak, ako je tomu pri stredných odborných školách, či univerzitách.
História vzdelávania
Vzdelanosť, alebo edukácia sa na území dnešného Slovenska začala rozvíjať už v priebehu 9. storočia, s príchodom Cyrila a Metoda v r. 863, ktorí k nám priniesli písmo – Hlaholiku. Táto významná udalosť pohla Slovanské národy, ktorým sa otvorili dovtedy neznáme možnosti. Do tej doby prebiehalo vzdelávanie skôr praktickou formou, respektíve formou nadobúdania praktických skúseností v konkrétnych oblastiach, tzv. empíriou. Išlo skôr o predávanie znalostí.
Kým sme však v našich končinách ešte len spoznávali písmo, v arabskom svete už vznikali univerzity. V priebehu storočí sa k vzdelávaniu dostávala zväčša len vysoká vrstva. Jednoduchí ľudia mali žiaľ ľudovo povedané smolu.
O vzdelávanie bežných ľudí sa však začala zaujímať už kráľovná Mária Terézia, ktorá reformovala školstvo a snažila sa o to, aby možnosť učiť sa dostávali už deti. Jej plány však do konečnej podoby pretvoril až jej syn a následník trónu Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ Uhorska – Jozef II. Habsburský. Ten zaviedol povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 rokov a taktiež podporil vznik slobodnej tlače, ktorá výrazne napomohla vtedy modernému vzdelávaniu. To bolo prvým krokom k modernému školstvu, aké poznáme dnes.
Vážme si, že takúto možnosť vzdelávania v našej krajine máme, lebo aj dnes, v 21. storočí existujú na svete krajiny, kde ľudia nevedia čítať, či písať, alebo im je edukácia odopieraná.
Čo to však to vzdelávanie vlastne je?
Moderná definícia by ho špecifikovala ako proces, pri ktorom cielene a uvedomelo sprostredkúvame a osvojujeme si vedecké, či technické vedomosti a prijímame nové informácie s cieľom poznania a uvedomenia skutočností, ale aj udalostí. Vzdelávaním pretvarujeme a zdokonaľujeme všetky naše schopnosti. Edukáciu priamo aj nepriamo ovplyvňuje výchova, ktorá vštepuje predovšetkým základné ľudské návyky.
Existujú 3 typy vzdelania:
formálne - prebieha v inštitúciách určených na vzdelávanie a odbornú prípravu (inak povedané škola) a vedie k udeleniu dokumentov o absolvovaní a nadobudnutiu kvalifikácie (diplomy, vysvedčenia..)
Druhý typ, nazývaný aj neformálne vzdelávanie - je doplnkovým procesom popri formálnom vzdelávaní. Môžu to byť napríklad doučovania v škole, či rôzne krúžky umeleckého charakteru, ako výtvarná, či hudobná náuka. V produktívnom veku môže ísť o školenia na pracovisku, stáže, či doplnkové vzdelanie s cieľom lepšieho uplatnenia v zamestnaní.
Informálne vzdelávanie - je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania nemusí byť zámerné. Môže ísť napríklad aj o sledovanie televíznej súťaže s vedomostným charakterom, alebo lúštenie krížoviek.
Vzdelanie ako cesta k úspechu
Existuje veľká pravdepodobnosť, že väčšine z nás bolo od mala vštepované a prízvukované, že škola je to najdôležitejšie na začiatku cesty nášim životom. A v podstate to je z časti aj pravda. Škola nám vie poskytnúť potrebné základné vzdelanie, všeobecný rozhľad a vo veľkom sa podieľa na formovaní našej osobnosti. Sú však školy dostatočnou prípravou na život „dospeláka“? Úprimne povedané nie. Stredné odborné školy a vysoké školy sú nastavené tak, aby z časti smerovali človeka k profesnému životu, často krát je to však len na teoretickej úrovni. A povedzme si pravdu, keď mladý 14-15 ročný človek sa má rozhodnúť, ktorým smerom sa bude jeho život uberať, (myslíme tým voľbu správnej strednej školy), aká je pravdepodobnosť že to rozhodnutie bude správne?
Každý z nás bol na niečo predurčený. Prísť však na to, čo presne to je, si vyžaduje čas. Obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa mentálne dospievanie mladých posúva s vekom čoraz vyššie. Existujú však typy ľudí, ktorí od mala majú také sklony, ktoré im napovedajú to, na čo by sa mali v budúcnosti zamerať. K nim patria väčšinou technicky zameraní ľudia, ktorí sa môžu prejavovať tým, že od mala sa v niečom „špárajú“. Alebo deti, ktoré sú sociálne, nápomocné a empatické, majú tendenciu stať sa v budúcnosti zdravotníkmi.
Škola nie je všetko
Na to, aby sme v sebe objavili skutočný potenciál škola väčšinou nestačí. Niekto môže byť celý život výborným študentom, nikde však nie je napísané, že človek, ktorý skončil vysokú školu s červeným diplomom si musí nájsť uplatnenie. Tiež to neznamená, že vo svojej profesii bude vynikať, alebo dokonca že ho to bude baviť. Existuje veľa prípadov, kedy sa deti vydajú po vzore rodičov, či prarodičov. Zväčša ide o lekárske, či právnické rodiny...
Ako sa však dá zvýšiť potencionálny úspech v pracovnom živote už v priebehu štúdia na školách? Odpoveď je pomerne jednoduchá – nezaspať na vavrínoch a nespoliehať sa len na školu. Zo štatistík vyplýva, že viac ako 30% študentov vysokých škôl si popri štúdiu privyrába, čo je skvelé, avšak problémom býva, že väčšina z nich brigáduje v úplne inom odbore ako reálne študuje a takmer 40% z nich ostáva v danom pracovnom odbore aj po ukončení štúdia. V praxi to potom vyzerá tak, že študovaní právnici pracujú v obchodoch s módou, alebo v gastro priemysle. Ak by im však počas štúdia boli ponúkané možnosti brigádovať, alebo stážovať v študijnom odbore, ich uplatnenie by predstavovalo omnoho vyššie percentá. V jednoduchosti povedané, ich potenciál ostáva takýmto spôsobom nevyužitý. Problémom býva aj pohodlnosť a neochota vystúpiť z komfortnej zóny, preto si mladí ľudia často krát volia tú jednoduchšiu cestu v podobe „obyčajnej“ brigády.
V ponuke sú však aj možnosti stáží, rôzne workshopy organizované priamo zamestnávateľmi, vzdelávanie sa v jazykoch, ktoré prelamujú bariéry. Veď nie nadarmo sa hovorí, že koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom...A čo sa uplatnenia po štúdiu týka? Korporáty si mädlia ruky na každoročných absolventov a nalákajú ich na pomerne slušné platy, stálosť, istotu a k tomu ďalších 10 benefitov. A tí, ktorí ovládajú jazyky, odchádzajú do zahraničia. . A práve takto prichádzame o potencionálnych lídrov.
Absencia lídrov
Slovensko je krajina s veľkým počtom šikovných ľudí, ktorí často krát nedostávajú priestor na to, aby sa naplno prejavili. Absencia lídrov v krajine spôsobuje chaos aj v inštitúciách, kde by mala vládnuť pokojná ruka, čo by sa odrazilo aj na postavení Slovenska vo svete.
V našej nadácii United Philanthropy sa snažíme rôznymi spôsobmi pomáhať mladým ľuďom objaviť v sebe lídra a naplno rozvinúť jeho schopnosti. Dávame im možnosť stretávať sa s úspešnými ľuďmi, aby tak mohli čerpať inšpiráciu a aby našli svoj vzor. To všetko sa jedného dňa odrazí na tom, že tento človek nemusí byť iba rádový zamestnanec, korporátne číslo, ale raz môže viesť medzinárodnú firmu, alebo pomáhať budovať štát a svojimi schopnosťami tak pomáhať aj iným. To všetko sa však v škole naučiť nedá. Preto zapájajme mladých do aktivít, pomáhajme im dodatočne sa vzdelávať a hlavne sa im pokúsme vytvárať také príležitosti, ktorí budú rozvíjať ich osobnosť. Veď predsa mladí sú našou budúcnosťou..